Podľa štatistík zdravotnej poisťovne Dôvera, počas pandémie klesla incidencia kardiovaskulárnych ochorení až o 24 tisíc prípadov. Petra Ištokovičová zo zdravotnej poisťovne Dôvera odhaduje, že príčiny mohli byť dve. Jednak strach z nákazy a zároveň sa do popredia dostali záchyt a izolácia pacientov nakazených koronavírusom SARS CoV 2. „Ak by sme tieto čísla premietli na celé obyvateľstvo, znamenalo by to, že nám v systéme uniklo asi 80 tisíc poistencov,” tvrdí. „Život ohrozujúcejšie diagnózy síce klesli, ale v porovnaní s diagnózami, ktoré nemusia jedincov bezprostredne ohrozovať na živote, bol tento pokles výrazne nižší.” Jej slová potvrdzuje aj Patrícia Karabová z NN poisťovne. „Počas druhej vlny pandémie sme zaznamenali výrazný pokles poistných udalostí, nielen kritických chorôb, ale aj operácií. Nelichotivá štatistika však hovorí o tom, že kritické choroby, ktoré boli nahlásené už spadali pod vyššie štádium ochorenia s výrazne nižšou šancou na úspešnú liečbu. Zaznamenali sme aj zníženie počtu nahlásených úrazov a teda aj menej trvalých následkov po úrazoch, čo bolo zas spôsobené zníženým pohybom ľudí,” konštatuje.
Klienti sa napriek tomu podľa broker poolu Finportal o svoje zdravie zaujímajú viac ako pred pandémiou. „Do konca roka očakávame nárast v produkcii životného poistenia až 40%, pod čo sa do istej miery podpísal aj zvýšený záujem o krytie rodinného rozpočtu pre prípad poistných udalostí súvisiacich so zdravím a ohrozujúcich príjem,“ hovorí Katarína Faktorová, riaditeľka divízie životného poistenia Finportal. V rámci distribúcie životného poistenia broker pool sleduje, že klienti preberajú väčšiu zodpovednosť za seba a svoju rodinu. „Okrem nových zmlúv tvorí veľký podiel aj audit už existujúcich. Najčastejšou chybou starých zmlúv je, že sa v nich viac sporí a menej kryjú riziká. Ďalší problém je krytie iba úrazov, pričom choroby majú čo do výskytu výrazne markantnejší podiel. Klienti by sa tiež mali zaoberať výškou poistných súm, aby sa nestalo, že budú podpoistení,” upozorňuje.
Slováci sú najviac ohrození srdcovo – cievnymi ochoreniami
Slovensko obsadilo v rámci rebríčka EU nelichotivé 7. najhoršie miesto so 45% úmrtnosťou na srdcovo-cievne ochorenia. Tieto ochorenia sa kedysi spájali so starnutím. Dnes sú považované skôr za dôsledok zlého životného štýlu. Katarína Faktorová ďalej upozorňuje, že „je dôležité uvedomiť si, že po 45 roku života sa riziko vzniku srdcovo-cievneho ochorenia výrazne zvyšuje. Pritom, až 75% kardiovaskulárnych chorôb sa dá predchádzať včasnou diagnostikou, či zdravším životným štýlom.” Odborníci preto neustále apelujú na dodržiavanie správnej životosprávy. „Až 15% zo všetkých hospitalizovaných pacientov je hospitalizovaných najmä kvôli srdcovo-cievnym chorobám,” hovorí Andrea Pokľudová zo zdravotnej poisťovne Union. Závažné ochorenia majú zároveň silný vplyv aj na rodinný rozpočet. „Priemerné náklady na liečbu pacienta po infarkte myokardu sa pohybujú vo výške viac ako 1000 eur.” hovorí. „Náklady na strane pacienta sa odhadom môžu vyšplhať až do výšky 600 eur ročne, ak hovoríme o pacientovi v stabilizovanom stave. Do nákladov pacienta treba počítať aj cestovanie za lekárom, lieky na predpis, ale aj ďalšie vitamínové doplnky, ktoré lekári zvyknú odporúčať ako súčasť liečby.” uzavrela Pokľudová.
Zhoršenie zdravotného stavu a oneskorenie diagnostiky môže mať za následok zistenie závažného ochorenia v už vysokom štádiu, ktorému by sa skoršou diagnostikou dalo vyhnúť. Liečba je nielen psychicky a fyzicky náročná, ale zaťažuje tiež rodinný rozpočet. „Naši obchodní partneri i samotné poisťovne neustále apelujú na poistencov, aby preventívne vyšetrenia zbytočne neodkladali. Veríme, že situácia, ktorá nastala v druhej vlne pandémie sa už nebude opakovať a naše zdravie si budeme viac chrániť dodržiavaním zdravšieho životného štýlu a pravidelnými preventívnymi prehliadkami,” uzavrela Faktorová.
Článok je prevzatý zo stránky www.finportal.sk so súhlasom autora
